Ladislav Gerhardt

Biografia / tvorba

Väčšina hodnotení tvorby L. Gerhardta v novinách, časopisoch a odbornej literatúre, zhodne uvádza, že tvorba a pôsobenie L.G. znamená pre slovenskú hudbu a džezové umenie zakladateľský význam. Zo sólového klaviristu sa vypracoval na nestora slovenského džezu, ktorý prvý vstúpil aj na medzinárodné pódium v svetovej konkurencii známych a všade uznávaných jazzmenov. Napriek tomu význam Gerhardtovho účinkovania v našej hudobnej kultúre nie je dostatočne známy.
Ladislav Gerhardt, človek neobyčajne vzdelaný, kultivovaný, rozhľadený nielen vo svete hudby, ale aj výtvarného, divadelného umenia, literatúry a filozófie mal jasné, prísne zaostrené videnie vecí človeka a jeho bytia. Len schopnosť vlastnej sebairónie a zmysel pre humor mu pomáhali v neustálom zápase s ideológmi o uznanie rovnocennosti džezovej hudby ako umeleckého žánru, uplatnenie pôvodného slovenského moderného džezu na domácej pôde, o jeho zaradenie a uznanie na svetových kolbištiach.
Ladislav Gerhardt je autorom prvej nahrávky moderného jazzu na Slovensku: Večerná nálada, podieľal sa na množstve platní - najznámejší je jeho triptych o ženení (Dobre sme sa oženili, Prečo sme sa oženili? a Už sa ženiť nebudeme), je autorom filmovej a divadelnej hudby, koncertoval s mnohými osobnosťami európskej jazzovej scény...

Spoluhráči:
G. Bróm, I. Móži, L. Tropp, L. Déczi, L. Martoník, Ľ. Tamaškovič, D. Húšťava, K. Ondreička, D. Šošoka, C. Zeleňák, J. Brisuda, A. Jaro, M. Jurkovič, B. Režucha, O. Dohnányi, J. Novan, P. Lipa, I. Heller, A. Bartošová, E. Szepešiová, E. Kostolániová, Z. Lonská, Z. Kolínská, M. Došeková, M. Lasica, T. Janovic, P. Petiška, M. Válek, J. Smrek, G. Riška a i.
zahraničný:
Charlie Mariano, Kenny Wheeller, Lee Harper, Hannes Beckman, Hans Koller, Peter Bockius, Wolfgang Luckerschmidt, Helen Sachs, Aladár Pege, Duško Gojkovič, P. Kořínek, Jan Wroblevski a i.

23.08.1937
narodenie v Košiciach

1953 – 1958
Konzervatórium v Košiciach (klarinet)

1958 – 1963
VŠMU v Bratislave (klarinet a kompozícia - Ján Cikker, Otto Ferenczy, Ľudovít Rajter); redaktor Čs. Rozhlasu v Bratislave

1961
založil Bratislavské džezové kvarteto (L. Gerhardt – klavír, Jozef Novan – vibrafón, Gustáv Riška – kontrabas, Ján Halász / Pavol Polanský – bicie)
12/1961 – realizácia prvých slovenských rozhlasových nahrávok z oblasti moderného jazzu (Nat Adderley: Sack O´Woe; L. Gerhardt: Večerná nálada, I. Horváth: Siluety a i.)

1962
účasť na Medzinárodnom jazzovom festivale Karlove Vary, ocenenie za najlepší interpretačný výkon,
– Československý jazz 1962 (Sampler) - Supraphon 1962

1963
Jazzové kvarteto Ladislava Gerhardta: Milan Belan, Laco Deczi, Ladislav Martoník – trúbka, Ivan Lieskovský, Emil Novotný – kontrabas, J. Halász, Pavol Polanský – bicie, pre ktoré komponoval jazzové témy (Ingrid, Pyramída, Zamyslenie, Zátišie s tulipánmi a i.)

1964
hudba k filmu Pre mňa nehrá blues (réž. J. Medveď)
– Československý jazz 1964 (Sampler) - Supraphon 1965

1964, 1966, 1978
vystúpenia na Medzinárodnom jazzovom festivale v Prahe (IJFP)

1965
SP – Jazzový slovník (Supraphon). Konverzácia s Alicou, Momentka / Ladislav Gerhardt; Reflexie / Karol Ondreička; Jar bez problémov / Laco Déczi

1965 – 1968
hrávanie po bratislavských kluboch s Bratislavským combom Zdeňka Kratochvíla, Combom Gustava Offermanna a i. zameranými na populárnu hudbu

1968
LP – jazzové piano (Supraphon). Na platni sa prezentujú šiesti špičkoví jazzoví klaviristi, a medzi nimi aj Ladislav Gerhardt so skladbami Woodyn You a Balada pre troch (nahrané 11/1967). Platňu pripravil Antonín Matzner.

1969
– LP - Dobre sme sa oženili (prvý album z triptychu o ženení)
L. Gerhardt - piano, L. Déczi - trumpet, L. Tropp - drums, V. Kummer - bass. Je prvou LP slovenského moderného jazzu, pretože dovtedy vychádzali na značke Supraphon najmä nahrávky slovenského tradičného jazzu.
– hudba k celovečernému filmu 322 (réžia: Dušan Hanák)

1969 – 1973
rozhlasový redaktor

1970
– Vianočná LP - Šťastné a veselé
(T. Janovic, M. Lasica, M. Laiferová, T. Hubinská, G. Hermélyová, M. Ličko)
– LP Záplata - hudobno spevná rozprávka (spieva a číta Milan Lasica, text: Tomáš Janovic, Laco Déczi - tr, Laco Tropp - dr)

od 1970
člen dua s Karolom Ondreičkom (hostia Dušan Húščava, Lubomír Tamaškovič, Jozef Brisuda, Anton Jaro, Jozef „Dodo” Šošoka, Cyril Zeleňák)

1971
kompozícia: Blues pre Angelu Davisovú, bola tu spracovaná politicky angažovaná tematika, nahraná v Československom rozhlase so svojím Kvintetom Ladislava Gerhardta

1972
Džezová melodráma na texty detí umučených fašizmom - úprava textu Tomáš Janovic

1972
Obrazy a reminiscencie pre džezové sexteto a symfonický orchester, na objednávku filharmónie v Košiciach. V tomto diele spojil artificiálnu hudbu s jazzom a táto suita otvorila pod taktovkou Bystríka Režuchu v tom istom roku Košickú hudobnú jar.

1973
Čas tvojho žitia - hudba k divadelnej hre Williama Saroyana (réž. J. Budský)

1975
Obrazáreň - hudba k televíznemu pásmu poézie Miroslava Válka

1976 – 1982
účinkovanie Ladislav Gerhardt Quintet na Bratislavských jazzových dňoch

1977
LP - Prečo sme sa oženili?
Composed and arranged by Ladislav Gerhardt
Ladislav Gerhardt - piano, Fender piano
Karol Ondreička - solo guitar
Ľubomír Tamaškovič - tenor sax
Anton Jaro - bass guitar
Cyril Zeleňák - drums, percussion

1978
Medzinárodný jazzový festival Praha 1978

1981
– LP - Už sa ženiť nebudeme
(Karol Ondreička, Jozef Brisuda, Jozef Dodo Šošoka)
– Crainquebille (TV film - dráma, réžia: Peter Kršák)

1984
LP JAZZ RENDEZVOUS WITH GUSTAV BROM (OPUS)
Ladislav Gerhardt: It's fine we've met

1985
LP – Len tak - na ľúbostnú poéziu Miroslava Válka (recituje Vladimír Durdík, Dušan Jamrich, Peter Rúfus – spieva Peter Lipa, Adriena Bartošová)

1987
Miliónový chlap - televízny film o životných osudoch slovenského vysťahovalca Štefana Baniča, ktorému v Spojených štátoch udelili patent za vynález padáka. (Réžia: Peter Hledík)

1988
nekonvenčným spôsobom zhudobnil verše básnika Vladimíra Vysockého, a v spolupráci s Andym Hrycom – projekt prezentoval na pódiových vystúpeniach.

70. – 80. roky
aranžér a hudobný direktor pre muzikály v zahraničí (Cole Porter: Kiss me, Kate; Vincent Yomans: No, No Nanette a iné)
Účinkovanie vo viedenskom divadle Freie Bühne Wieden, ktoré viedla renomovaná herečka, spisovateľka, speváčka Topsy Küppers,

tvorba pre deti:
1972 – Dobrodružstvá Budzogáňa, zbojníckeho kapitána (bábkový TV seriál)
1973 – Hadí princ (TV rozprávka, réžia: Zora Bacharová)
1975 – Stará mať rozpráva (TV bábková rozprávka)
1976 – My sme malí muzikanti
(Kultový seriál o stretnutí detí s hudobnými nástrojmi, réžia: Ivan Krajíček, scenár: Tomáš Janovic)
1977 – Príbehy koníka Mateja (TV seriál, réž. M. Čermák)
1980 – Baranček rovno z rozprávky (TV film, réžia: Ľubomír Fifik)
1982 – Guľôčky (filmový muzikál, réžia: Peter Stoličný)
1983 – Ako išiel vĺčko do sveta (TV seriál, réžia: J. Chlebík),
1987 – Modré kráľovstvo (TV rozprávka, réžia: J. Chlebík)
19?? – Belasý Peter (bábková TV hra, réž. J. Chlebík)
19?? – Pastier Matej (TV seriál, réž. M. Čermák)

90. roky
poznamenané chorobou, zloženie posledných skladieb: Pochod nemocničných pracovníkov, Podaruj

1991
Jeho posledné verejné vystúpenie v Slovenskej televízii v Bratislave, v relácii Jazztip, kde mu odovzdali cenu Jazzman roka

1992
CD SLOVAK JAZZ '92
8. QUARTET LACA GERHARDTA: Tmavé okno (K. Ondreička)
(L. Gerhardt, K. Ondreička, J. Brisuda, J. Rozsíval)

21.8.1993
úmrtie

Napísali o Ladislavovi Gerhardtovi...

Laco Déczi:
Máloktorý jazzman zo Slovenska sa presadil v Amerike. Vám sa to podarilo. S ktorým z našich hudobníkov by ste zniesli porovnanie?
- Na Slovensku žil vynikajúci klavirista Laco Gerhardt, špičkový muzikant, ktorý písal aj vážnu hudbu. Bohužiaľ, zomrel...

Peter Lipa hovorí o Gerhardtovi, že ako prvý zviditeľnil moderný slovenský džez. V tomto sa zhoduje s hudobným publicistom a hudobníkom Mariánom Jaslovským: "Svojím príklonom k aktuálnym džezovým trendom bol Ladislav Gerhardt v rámci slovenskej džezovej scény inšpiratívny a štýlotvorný," píše pre SME. "Jeho rozhlasové snímky z roku 1961 sa považujú za prvé slovenské nahrávky moderného džezu. So svojou formáciou z tohto obdobia po prvýkrát u nás prekonali nadšenecký amaterizmus a dosiahli skutočne presvedčivé profesionálne výsledky."

Gustáv Riška – Hudobný život 2008 č.12:
Gerhardt neustále sledoval avantgardné dianie v jazzovej hudbe a kládol veľké nároky na seba, ako aj na
svojich spoluhráčov. Bol obdivuhodne tvorivou osobnosťou...

Patrick Španko v denníku Smena 26. augusta 1986:
„Pre mnohých je pamätný koncert v Štúdiu S v novembri 1982. Spoločne s kvartetom Ladislava Gerhardta vystúpili kanadský trubkár Kenny Wheeler a vibrafonista Wolfgang Lackerschmidt z Nemeckej spolkovej republiky.“
P. Španko v tejto súvislosti vyjadril poľutovanie nad tým, že Ladislav Gerhardt so svojou skupinou i hudbou absentuje na jazzových pódiách a tiež
poznamenal, že občasné vystúpenie na Bratislavských jazzových dňoch nemôže byť náhradou za pravidelný kontakt s publikom, ktoré by určite rado privítalo nestora slovenského jazzu medzi sebou.

Igor Wasserberger – Hudobný život 1970 č.3:
V Bratislave sa zišli viacerí z najlepších hudobníkov, akých v súčasnosti československý džez má. Do Sextetu klaviristu Ladislava Gerhardta pricestovali sólisti z rôznych kútov republiky: z Prahy prišiel exbratislavský trubkár Laco Déczi a spolu s nim ďalší členovia jeho comba: tenor-saxofonista Peter Král a kontrabasista Pavol Greifoner; týchto doplnili trombonista Svetozár Košvanec z Ústi n. Labem a bubenik Laco Tropp z Košic. Napriek tomu, že hudobníci sexteta nemali ani možnosť dostatočne dlho hrať spolu, ich výkon bol po technickej stránke dost suverénny, no pre výrazovú stránku by systematickejšia spolupráca určite priniesla nové kvality. Ak sa nepozeráme na možnosti, ktoré v hre sexteta ešte sú, ich vystúpenie bolo samo o sebe zaujímavé a mohlo by obstáť i na medzinárodnom fóre. Predovšetkým zásluhou leadera – Ladislava Gerhardta sa podarilo nájsť vhodné koncepčné zameranie. Ladislav Gerhardt, ktorý práve v súčasnom období upozornil na seba úspešným návratom na džezovú scénu (onedlho pride na trh prvá LP platňa jeho comba), bol na tomto koncerte handicapovaný bolestivým zranením na ruke, i tak však zahral niekoľko zaujímavých sól.
- Bolo by veľmi žiadúce, aby Sextete - Ladislava Gerhardta vyvíjalo v tomto obsadení čo najsystematickejšiu činnost. Koncert dokázal, že toto combo môže dosiahnuť úroveň, ktorá pri primeranej prezentácii môže ďaleko prerásť československé proporcie.

Antonín Matzner píše na obale platne Jazzové piano - Supraphon 1968:
Bratislavský pianista, Ladislav Gerhardt, patří k elite našich jazzových hudebníků. Disponuje rozsáhlými teoretickými znalostmi (vedle klavíru a klarinetu, byl na VSMU zároveň i posluchačem kompozičního oddělení prof. Jána Cikkera, nevšední hudební inteligenci a v neposlední řadě výjimečním smyslem pro progresivně orientovanou moderní jazzovou hudbu. Byl prvním s našich klaviristů, kteří akceptovali začátkem šedesátých let baladickou koncepci Billa Evanse, a v současnosti lze jeho vcelku už značně osobitě vyhraněný projev přirovnat k novodobému ohlasu hudebních ideji zemřelého klasika bopu Buda Powella.

Patrick Španko: Kto si spomína na jedného z otcov slovenského jazzu ??? -2023
Juraj Kalász - Jazzová esej o Ladislavovi Gerhardtovi - 2023
Džezmen Ladislav Gerhardt by oslavoval svoju osemdesiatku - 2017
Ladislav Gerhardt, slovenský jazzový klavirista - Erik Dimitrov - 2010
„Slovenskí jazzoví pianisti“ - Zuzana Melicharová - 2009 - str. 25